Rose McGowan

30. června 2007 v 15:13 | Piper a Phoebe |  Herci
Rose Mcgowan sa narodila 5. Septembra 1973 v taliankej Florencii a bola vychovávaná v nábožensky orientovanej komunite hippies s názvom "Božie deti". "Žili sme v bohatej poľnohospodárskej krajine. Mojím domácim miláčik bolo jahniatko, ktoré som brala všade so sebou a kŕmila som ho z detskej fľašky." Ale Rose sa zmieňuje aj o tmavých stránkach života v komunite - o divných rituáloch obetovania zvierat, sexuálnych škandáloch a dokonca sa šuškalo aj o zneužívaní detí. Bola ešte malá ale tušila, že čosi nie je v poriadku. "Vždy som mala čuch na problémy a ľudia z toho boli nervózny. Hlavne keď som upozorňovala, že ideály sekty sa nezhodujú s realitou." Jej otec riadil taliansku sektu "Božích detí", ale bol zároveň úspešných umelcom a mal priateľov v rôznych časopisoch. Vďaka nemu sa Rose dostala do časopisov ako: Vogue, Bambini a už vtedy bola obdivovaná pre svoju neobvyklú krásu. To všetko sa zmenilo, keď jej bolo10. Otec rodinu opustil a odišiel s jedným s vedúcich členov sekty. Jej mama Američanka sa rozhodla odísť do USA a usadila sa s Rose a jej piatimi súrodencami v konzervatívnom mestečku Eugen v štáte Oregon. "Až v Amerike sa to nejako začalo padať " hovorí Rose. "Všetky deti v škole mali na hlave také tie kreácie čo vyzerali ako pierka a zo mňa si robili zábavu, že som škaredá." Doma sa nemala o veľa lepšie. "S mamou je celkom zábava a pohoda, ale vôbec nie je materinský typ. Súrodencov som aj tak viac menej vychovávala ja. " Celá situácia sa ešte zhoršila vo chvíli, keď jej matka začala chodiť so surfistom z Kalifornie. Ten bol presvedčený, že 13 ročná Rose berie drogy, a jedného dňa ju matka miesto do školy odviezla do liečebne. Rose hovorí:" nikdy som drogy nebrala, ale tam som sa o nich dozvedela všetko." Asi po roku utiekla žila na ulici, potĺkala sa medzi Oregonom a Washingtonom a snažila sa prežiť. "Bolo to ťažké vyžiť z drobných, ktoré som našla na ulici a jesť lacné jedlo raz za dva dni, ale v živote je veľa horších vecí." Keď nemala kam ísť prespávala v pivniciach alebo sa schovávala v baroch pre homosexuálov, pretože vedela, že ju tam nikto nebude obťažovať. Občas požiadala matku, aby ju ohlásila na polícii, pretože utečenci z Oregonu a Washingtonu dostávali na cestu domov lístok na autobus zadarmo. Ešte dlho však trvalo, než sa 16 rokoch cítila pripravená na návrat domov, kde chcela dochodiť strednú školu. "Nejako som sa pretĺkla. Obdobie dospievania bolo ako divoká jazda." hovorí Rose. A čo viac skutočná divoká jazda len začínala. Keď Rose dokončila školu, dala domovu zbohom a začala zháňať nejakú prácu, aby mohla platiť nájomné. Po nejakej dobe, keď pracovala na umeleckej škole v Seattlu, sa zoznámila so svojím prvým chlapcom. "Môj priateľ bol skutočne úžasný. Chvíľku trvá kým sa s niekým zblížite a keď vám podarí prelomiť lady, túžite s ním byť stále." Rose sa dokonca rozhodla, že sa so svojím chlapcom presťahuje do Los Angeles. Zbalila si veci na cestu plná nádejí a snov a novom spoločnom živote. Lenže sa neodvratne blížila neočakávaná tragická rana. Keď prišla do L.A., nemohla sa ani do jeho bytu dostať - bol zapečatení žltou policajnou páskou. Nakoniec Rose zistila prečo. Predchádzajúci večer bol jej priateľ vo svojom byte napadnutí a zavraždení. "Hovorí sa, že boh ti nenaloží viac než si schopní uniesť" hovorí Rose. "Ale keď môj chalan zomrel, neuniesla som to. Dlho som sa držala, ale vtedy ma sily opustili." Rose sa však podcenila a po čase zistila, nejaká sila jej ešte ostala. "Ako pomaly bolesť slabne postupne sa zotavuješ a začínaš znova od začiatku, od nuly. Nakoniec som si v jednej chvíli povedala - hej, už som celých 5 minút neplakala. Nakoniec ma prekvapilo, že som neplakala celú hodinu - od tej chvíle sa to zlepšovalo." Zrejme jej veľa pomohlo, že jej v živote nastal asi prvý krát šťastný zlom. Čakala v L.A. pred telocvičnou na kamarátku a všimol si jej človek od filmu. Mal dojem, že by sa skvele hodila do úlohy postihnutého dospievajúceho dievčaťa Amy Blue vo filme Gregga Arakiho "The Doom Generation", a ako podľa Hollywoodskeho scenáru tu úlohu dostala. Svoj úspech brala ako prostriedok k prežitiu, aby mohla zaplatiť nájomné a jedlo, ostatné peniaze použila na to, aby sa mohla vyučiť za kaderníčku. Ponuky sa jej stále hrnuli a jej sláva stále rástla, no so slávou prišla aj obrovská rana, jej najlepšia kamarátka spáchala samovraždu. "Zažila veľa zlých vecí a už to nemohla uniesť." Všetci si mysleli, že sa Rose zrúti a skončí so svojou kariérou, no Rose znova dokázala ako je silná osobnosť a stratu prekonala. Pri natáčaní filmu "Gummo" sa zoznámila s Marilynom Mansonom a obidvaja sa do seba okamžite zahľadeli. Rose a Marlin uchvátili Hollywood ich vzhľadom, no Rose trvá na tom, že boli úplne obyčajný pár. Väčšinu času trávili na prechádzkach so psami alebo pozerali staré filmy. Rose tvrdí, že jej pevný vzťah s Marilynom jej pomohol lepšie zabudnúť na tragickú minulosť. V januári v roku 2001 našla Rose odvahu Marilyna opustiť aj keď ho ešte milovala. Bola už totiž unavená bojom s jeho drogovou závislosťou. Dnes je jej 32 a tvrdí, že je maximálne šťastná. V poslednej dobe je jej meno spojované so začínajúcim hercom Ahmetom Zappou. Hovorí o ňom, že je najvtipnejší človek akého stretla. Tiež si našla dve nové kamarátky a kolegyne zo seriálu Charmed - Alyssu a Holly. Zdá sa, že jej život nikdy neprestane byť normálny, dôležité je, že s ním vie narábať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čo hovoríte na ksichtíky? UPOZORNENIE sú to originály!!!!!

Perfektné!
Môže byť.
Príšerné!!

Komentáře

1 mandy mandy | 20. dubna 2008 v 14:14 | Reagovat

rose is perfect

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.